Nevšedný muzikant


Karol Baláž    Menoval sa Karol Baláž a narodil sa 13. 6.1900 na Nevoľnom. Chlapec bol vnímavý a citlivý, nečudo, že ešte v útlom veku mu učarovala hra na husle. Keď pasával kravy vystrúhal si primitívne husličky, na ktorých sa pokúšal hrávať. Rodičia videli jeho nezlomnú túžbu hrať na husle, kúpili mu skutočné husle u žida, na ktorých sa sám učil hrávať. Keď zosilnel a vyrástol zobrali ho na polroka do Rakús na gazdovstvá v Lasci a Najhofe do roboty na poľnohospodárstve, husle si vždy brával sebou. Na poliach pracoval na ťažkých prácach pri šintovaní repy, ručnom kosení zbožia, spracovaní a uskladňovaní poľnohospodárskych produktov. Nikdy ani po ťažkej práci si nezabudol zahrať na svojich husličkách a obveseliť aj ostatných. Na pol roka sa zúčastnil päťkrát. Za ťažkú prácu dostávali chlieb, múku, sadlo a peniaze, sadlo vydržalo rodine aj do Veľkej noci.
   Na robotách v Rakúsach sa stretol s Píškom zo Skleného, ktorý ho zdokonaloval v muzicírovaní. Neskoršie si založili kapelu, s  ktorou hrávali po nedeliach, keď sa nepracovalo a obveselovali osadníkov. Hoci nevedel čítať ani písať a tobôž nepoznal noty, naučil sa z počutia zahrať Štrausov valčík, čo je svetoznáme dielo. Vo Viedni si kúpil ešte lepšie husle, tie ho sprevádzali celým životom. Vychovali päť detí Júliusa, Ondreja, Ilonu, Cecíliu a Jozefa. V dedine založil kapelu s ktorou hrával na zábavách, svadbách a rôznych oslavách aj v okolitých dedinách. Kapelu si dedinčania objednávali za závdavok, ktorý bol v sume 10 až 50 korún.
   
   Stávalo sa , že keď hrával neprišiel domov týždeň aj dva. Sem tam zažila kapela aj dobrodružstvá. Raz keď hrali na zábave v Dúbrave, podpití tanečníci začali bitku, no muzikanti v snahe zachrániť nástroje ušli do lesa, najhoršie to mal cimbaláš s ťažkým nástrojom.
   
   Kapela bola zložená: primáš Karol Baláž, kontráš cigán Fero z Ihráča, cimbal Ján Novodomec, basa Ján Nemec, klarinet Martin Ďurian, kapelu dopĺňali kontráš Július Hric, na husliach syn Július, pre syna Ondreja kúpil cinbal, na ktorý ho učil hrať jednooký cigán v Centrále. Poslednýkrát hrala kapela v Jastrabej na svadbe u Hegušov v roku 1956.
   
   Pri hre na husliach sa tak hlboko vžil do lahodných tónov, že sklonil hlavu a zažmúril očí, aby celou dušou vnímal očarujúce tóny huslí. Mnoho nechápavých poslucháčov si myslelo , že spí. Hra na husle ho tak fascinovala, že v starobe celé hodiny pri otvorenom okne svojej chalupy hrával pre seba aj ľudí čo išli po dedine za svojimi povinnosťami. Starecké choroby a samotná staroba ho zložili do postele u dcéry Cecilii v Kosoríne, no ešte na smrť chorému museli doniesť do postele jeho obľúbené husle, na ktorých denne hrával.
   
Zomrel v Kosoríne dňa 19. 9.1983, pochovaný je v rodnej obci Nevoľné.
Spracoval Ján Filanda