Povesť o Peňažnej


   Keď žil slávny zbojník Jurko Jánošík, v  Kremnici sa dolovalo zlato razili sa mince. Všetko nasvedčovalo tomu, že na okolí Kremnice sú ľudia bohatí a majú všetkého dostatok. Nebola to však pravda, zlato a mince sa odvážali do ďalekej Viedne a Budapešti, kde monarchovia bohatli a okolitej chudobe ostala len otrocká robota a  hlad. Pohoršila Jánošíka nespravodlivosť, lebo on bohatým bral a chudobným rozdával. Pricválal do tohto kraja, aby zjednal spravodlivosť. Zanedlho nazbíjal plné vozy peňazí. Do  Jánošíkovej družiny vzali baníka z našej dediny, ktorého prepustili z práce a stal sa zbojníkom. Poslali páni hordy vojsk, aby Jánošíka polapili a peniaze mu odobrali. Jánošík poveril domáceho druha, aby našiel na peniaze úkryt. Objavil ho pod vysokým Chomom na mieste kde bolo dobre vidieť z dediny a tak pohodlne mohol mať peniaze na očiach. Jánošík s družinou odišiel do Liptova aby tam naprával neprávostičo páchajú páni na chudobe ale  zaviazal svojho druha z dediny, aby peniaze rozdelil chudobným, keď pánske vojsko odtiahne. Vojsko sa ale usadilo na dlhé roky a tak peniaze ostávali nedotknuté.
    Spoločník ťažko onemocnel na chorobu, ktorú nadobudol v baniach a čoskoro umrel. Pred smrťou odhalil svojím piatim synom tajomstvo o peniazoch, prikázal im do bodky splniť Jánošíkov odkaz. Z okna domu im ukázal miesto pod Chomom, ktoré nazýval Peňažná, kde sú peniaze ukryté. Poslušní synovia po odchode vojska chceli splniť želanie otca, chodili do Peňažnej hľadať Jánošíkove peniaze, ale nájsť sa ich nepodarilo.
Na mieste v Peňažnej, kde je skrytý Jánošíkov poklad dnes stojí vysoký kríž, ktorý dobre vidieť z celej dediny.

Podľa ľudového rozprávania spracoval Ján Filanda