Povesť o Murovanej

   V dávnych časoch, keď ešte deti nechodili do školy, museli od útleho veku pomáhať v domácností. Celkom malé deti pásli húsky, pomáhali upratovať obydlia, väčšie deti sa starali o dobytok, aby mohli rodičia zabezpečovať dostatok jedenia a kúrenia na dlhú a studenú zimu.
    V početných rodinách, chodili deti slúžiť do zámožných rodín. Aj rodina drevorubača mala osem detí, len čo najmladší trošku dorástol, vzal ho otec za ruku a išiel mu do mesta službu hľadať, lebo doma ani práci ani miesta preňho nebolo. Dlho nechcel nikto malého chlapca do služby, až keď otec pristal, že chlapča bude slúžiť len za jedlo a strechu nad hlavou vzali uplakaného do služby. Chlapec si ťažko zvykal v meste, občas aj navštívil svoju rodinu, ale ako vyrastal, bolo návštev menej a menej, až jedného dňa neprišiel. Zľakol sa otec čo sa prihodilo a išiel do mesta na výzvedy. V meste sa dozvedel, že zo služby mládenec odišiel a nikto nevie kde sa podel. Doma na mládenca ešte dlho čakali, ale nechodil a tak ho už aj oplakali, lebo si mysleli, že iste zahynul.
    Prešlo mnoho rokov, upracovaní a zostarnutí rodičia pomreli, bratia a sestry si založili svoje rodiny, majetok rodičov si spravodlivo rozdelili a pri robote a denných starostiach si na najmladšieho brata ani nespomenuli.
    Jedného dňa sa v dedine objavil čudák s veľkou zarastenou bradou a dlhými vlasmi, hovoril o sebe, že pochádza z drevorúbačovej rodiny. Nikto mu neveril, ale on rovno zamieril do rodného domu. Ani súrodenci ho nepoznali, len keď začal rozprávať príhody z detstva, ktoré poznal len on a súrodenci, spoznali svojho brata. V zápätí sa ich zmocnila obava, že sa s ním budú musieť podeliť o biedny majetok rodičov, ktorý mu právom patril. Brat však nechcel nič z majetku, len aby mu dovolili niekoľko dní prespať na sene. Zakrátko odišiel neďaleko dediny do dubiny a na samom vrchu dubiny si začal murovať zvláštnu chalupu z kameňov, ktoré spájal maltou, čo ušliapal z hliny, suchej trávy a vody. Kamennú chalupu staval mnoho rokov, až vyzbieral všetky kamene v širokom okolí a na kúrenie spotreboval mnoho urastených dubov. Z chalupy dovidel široko ďaleko na Jastrabú, Močiar, Kľačany, Ihráč, Šváb ba i časť Kremnice. Čudák nikomu neškodil, rád sa s ľuďmi porozprával, ale nikdy nechcel hovoriť o svojej minulosti. Obživu si zaopatroval lovením zvierat a občasným nákupom v meste. Ľudia usudzovali, že bol v minulosti buď husárom , alebo zbojníkom, alebo utiekol z väznice kde bol väznený pre lúpež, alebo nebodaj mníchom a tak nejako prišiel k peniazom. Keď už bol starý a nevládny ujal sa ho bratov syn, po smrti ho pochoval vedľa svojej rodiny, a opatrovníkovi zostal zbytok bohatstva.
    O murovanú chalupu nemal nikto záujem lebo stála za dedinou, a  pomaly sa rozpadala. Ľudia zistili že murované chalupy lepšie chránia, pred nepriazňou ako ich drevené chalupy, tak začali aj v dedine stavať chalupy z kameňa a odniesli aj kamene z  murovanej ako v skratke nazývali chalupu čudáka. Dodnes v mnohých domoch na Nevoľnom sú aj kamene z murovanej čudákovej chalupy. Na kopci, kde stála čudákova murovaná chalupa očistenom od kameňov, vyrúbali zbytok dubov, rozorali pôdu a na roličkách Dubníka a Murovanej dodnes sadia plodiny a zbierajú úrodu. Z rolí sa naskytuje úchvatný pohľad na blízke dediny okolitú prírodu, slávne Sitno a vidieť aj kostolík na Strede Európy.